V 20. storočí sa vonkajší ráz Kapitulskej ulice menil len minimálne. Oveľa dôležitejší bol príchod nových inštitúcií do starých objektov. V roku 1919 vznikla Univerzita Komenského so sídlom v budove bývalého jezuitského kolégia (Kapitulská ul. č. 26). Sídlil tu rektorát a prvá aula. V súčasnosti sa na mieste tejto auly nachádza kaplnka kňazského seminára. V roku 1921 začala svoju činnosť právnická a filozofická fakulta. V roku 1925 odovzdali do užívania novú veľkú aulu v tesnej blízkosti budovy fakulty. Dnes sa dá ľahko rozpoznať podľa sochy rímskeho právnika, ľudovo nazývaného “Cicero”.
O rok neskôr sa rektorát univerzity spolu s filozofickou fakultou presťahoval do iných priestorov, a v roku 1936 sa presťahovala aj právnická fakulta do novej budovy na Šafárikovom námestí. V školskom roku 1936/1937 právnickú fakultu vystriedala Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta, ktorá bola otvorená po sedemnásť rokov trvajúcom úsilí. V súvislosti so vznikom fakulty sa z Trnavy do Bratislavy presťahoval diecézny kňazský seminár. Jeho rektorom bol Michal Buzalka, ktorý sa v roku 1937 stal kanonikom a v roku 1938 ho v Ríme vysvätili za biskupa. Otvorením teologickej fakulty a seminára sa Kapitulská ulica opäť stala dôležitým centrom cirkevného života na Slovensku. Na teologickej fakulte študovali aj vybraní seminaristi z ostatných slovenských diecéz. Niektorí z nich pokračovali vo svojich štúdiách v Ríme. Za všetkých je potrebné spomenúť Jozefa Tomka, neskoršieho kardinála, ktorý študoval v Bratislave v rokoch 1943 až 1945.
K povzneseniu významu Kapitulskej ulice prispel príchod diplomatického zástupcu Sv. Stolice na Slovensku, Giuseppe Burzia, dňa 9. júna 1940. Po krátkom pobyte na uprázdnenej dómskej fare sa presťahoval na Kapitulskú ulicu č. 20, do budovy Emericana. Novozriadená nunciatúra sa stala významným diplomatickým centrom, ktoré spájalo Slovensko so svetom, a súčasne centrom duchovného zápasu počas druhej svetovej vojny, keď sa Európou šírila ideológia nemeckého národného socializmu.
Do tohto zápasu vstúpila aj teologická fakulta, keď sa už 2. februára 1939 vo veľkej aule začal cyklus nedeľných prednášok pre laickú a odbornú verejnosť proti tézam nacistickej ideológie podľa pokynov pápeža Pia XI. Dvojmesačný cyklus prednášok zanechal ohlas aj v tlači. Nová fakulta aj týmto prejavila svoju sviežosť, veď ako jedna z mála vznikla ex novo podľa novej apoštolskej konštitúcie Pia XI. (Deus scientarium Dominus) z roku 1931, ktorá nanovo definovala študijný program, záväzný pre všetky katolícke teologické fakulty na svete.
V rovnakom čase začala v priestoroch kňazského seminára pod vedením M. Buzalku pôsobiť tzv. Katolícka akcia, organizácia, ktorá podporovala účasť laikov na apoštoláte Cirkvi. Jej najúspešnejšou zložkou bola Katolícka tlačová kancelária s týždenníkom Katolícke noviny, ktorý začal vychádzať 25. októbra 1940. Keďže redakcia si zvolila názov rovnomenných novín, zaniknutých ešte na začiatku storočia, možno hovoriť aj o znovuobnovení Katolíckych novín. Redakcia sídlila najskôr v sídle redakcie Slovenskej pravdy (dnes Jesenského ul.) a po skončení vojny v roku 1945 sa presťahovala do priestorov dómskej fary (Kapitulská ul č. 9). Jedným z cieľov, ktoré si noviny predsavzali, bolo paralyzovanie prenikania ideológie národného socializmu do slovenskej spoločnosti. Tento cieľ sa daril napĺňať. V roku 1943 noviny dosiahli náklad už 100.000 výtlačkov a stali sa najčítanejšími novinami na Slovensku. Druhou zložkou Katolíckej akcie bolo Združenie katolíckej mládeže, ktoré formovalo mládež vo farnostiach v živote podľa Evanjelia. Z dôvodu zásahu predsedu vlády v roku 1942 organizácia nedosiahla masový rozmach, no i tak mala priamy dosah na desaťtisíce chlapcov a dievčat. Kvôli rozmachu svojej činnosti sa po roku sídlo KA presťahovalo najprv do samostatnej budovy na Kapitulskej ul. č. 19 a v roku 1941 do veľkej budovy na Jakubovom námestí.