Nešťastný otec rodiny

Ján Almužník sa narodil okolo roku 550 na ostrove Cyprus. Jeho otec Epifanius zastával dôležitú pozíciu, vďaka čomu dostal syn dobré vzdelanie. Neskôr sa oženil a z manželstva mal tri deti, ktoré v mladom veku zomreli a na to čoskoro aj ovdovel. Ján sa úplne zasvätil službe Bohu a skutkom lásky. Predal svoj majetok a výťažok začal rozdávať chudobným. 

 

Zvolenie za Alexandrijského patriarchu

Byzantský cisár Heraclius, ktorý mal vplyv na melchitský Alexandrijský patriarchát, dokázal presvedčiť Jána, ktorého povesť sa dostala až k nemu, aby prijal úlohu patriarchu. (Od 2. storočia si začali získavať zvláštnu autoritu cirkevné obce, ktoré odvodzovali svoj pôvod od apoštolov: Rím, Konštantínopol, Alexandria, Antiochia a Jeruzalem. Tieto patriarcháty mali zvláštnu právnu i učiteľskú právomoc nad ostatnými cirkvami. V prípade Alexandrie, ktorej korene siahajú k sv. Markovi to bola jurisdikcia na celým Egyptom.)

Nepoznáme spôsob, akým prebehla Jánova biskupská vysviacka. Ale od okamihu, keď sa ujal katedry sv. Marka, preukázal sa ako účinný obhajca pravej viery proti monofyzitom. (Monofyziti, ktorí mylne tvrdili, že Ježiš mal len božskú prirodzenosť nazývali melchitmi tých, ktorí sa pridŕžali Chalcedónskeho koncilu, ktorý učí, že Ježiš má okrem božskej aj ľudskú prirodzenosť.)

Ján bojoval proti svätokupectvu (simonia) a snažil sa vyhľadávať kňazov a diakonov, na ktorých pravovernosť vo viere a učení sa dalo spoľahnúť. Postavil veľké množstvo kostolov.

 

Láska k chudobným

Ján zostal známym predovšetkým pre svoju ľudomilnosť a láskavosť, ktorou si zaslúžil titul „Almužník“. Jeho životopisci sa zoširoka venovali opisu najkrajších udalostí jeho štedrosti.  Na začiatku sa snažil zmenšiť biedu vo všetkých jej formách vo svojom meste tým, že chudobným venoval príjmy svojho chrámu. Zoznam chudobných Alexandrijčanov, ktorý dal zostaviť, dosiahol počet sedem tisíc osôb a zabezpečoval im denný príjem milodaru. Nešetril nič pre „svojich pánov“, ako nazýval chudobných. Postavil a podporoval sirotince, útulky pre chudobné matky a nemocnice. Bol citlivý aj na duchovné potreby svojho ľudu, o ktoré sa staral budovaním kostolov a formáciou dobrých kňazov.  

Politické udalosti mu dali príležitosť nanovo prejaviť svoju neúnavnú lásku. Perzská invázia, ktorá začala v roku 611, vyprovokovala najskôr sťahovanie utečencov zo Sýrie, a on ich prijímal. Organizoval asistenčnú službu s podporou miestnych autorít. Následne moslimovia obsadili Palestínu a v roku 614 aj Jeruzalem. Ján začal opravovať kostoly a vykupovať uväznené rehoľníčky. Význačnú pomoc poskytol jeruzalemskému patriarchovi Modestovi.  Nepriatelia zaútočili aj na Egypt. Ján nečakal na moslimské podmanenie Alexandrie, preto sa odplavil smerom do Konštantinopolu, ale vylodil sa na Cypre. Tam sa utiahol a zvyšok svojho života strávil v meste Amathon, kde 11. novembra 619 zomrel. Jeho telo bolo uložené do hrobu mučeníka sv. Tycha a neskôr prenesené do Konštantinopolu.  

 

Povesť svätosti

Jeho kult sa čoskoro rozšíril na východe. Keďže 11. november bol už v kalendári rezervovaný inému sviatku, z dôvodu slávnostného slávenia sviatok sv. Jána Almužníka presunuli na ďalší deň, 12. novembra. Na západe sa jeho úcta rozšírila neskôr. Zachoval sa veršovaný životopis vo francúzštine zo začiatku XIII. storočia a z tohoto obdobia je zdokumentovaná aj prítomnosť jeho relikvií v Benátkach. Konkrétne v roku 1247 sa telo svätca uchovávalo v Benátskom kostole sv. Jána v Bragore. Na hlavnom oltári je dodnes socha sv. Jána Almužníka a obraz prenesenia jeho relikvií do Benátok. V tomto meste je dodnes jeden z kostolov zasvätený jeho patrocíniu. Nachádzajú sa v ňom dve vyobrazenia svätca. Zvlášť hodnotná je maľba na plátne od Tiziana (XVI. st.). Zobrazil sv. Jána Almužníka v dôstojnosti patriarchu v okamihu, keď daruje chudobnému almužnu. Chudák v zúboženom stave v kontraste so svätým darcom ešte viac zdôrazňuje jeho vznešenosť. Ide o najdôležitejšie zobrazenie svätca na západe, ktorý nazýval chudobných „svojimi pánmi a majiteľmi.“  

Od druhej polovice XV. storočia sa zvláštnej pozornosti tešil kult sv. Jána Almužníka v Uhorsku. Podrobný opis rôznych translácií (prenesenia) relikvií svätca vypracoval biskup Juraj Draškovič z Päťkostolia pre kardinála Petra Pázmaňa v roku 1632, ktorý sa ako vyslanec kráľa Ferdinanda II. odoberal za pápežom Urbanom VIII. Relikvie sv. Jána Almužníka boli podarované uhorskému kráľovi Matejovi Korvínovi v roku 1483 ako súčasť päťročnej dohody o prímerí medzi kráľom Matejom a tureckým sultánom Bajazidom II. Vzácne telo svätca sa stalo diplomatickým darom sultána uhorskému kráľovi, ktorý ho uložil do kaplnky v Budínskom paláci. Odtiaľ sa sväté ostatky po porážke uhorských vojsk v bitke pri Moháči v roku 1526 dostali na Bratislavský hrad a 23. januára 1632 boli prenesené do Dómu sv. Martina v Bratislave. Tu sv. Jánovi Almužníkovi v 17. storočí ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy zasvätil kaplnku v barokovom slohu, vyzdobenú slávnym rakúskym sochárom Georgom R. Donnerom. 

 

Relikvie sv. Jána Almužníka dnes

Sviatok svätca sa v súčasnosti slávi v deň jeho translácie do bratislavského Dómu, ale nie je známe, prečo zvolili práve tento deň. Podľa niektorých názorov mal byť v tento deň vysvätený za biskupa, ako Alexandrijský patriarcha. Telo svätca ostalo aj po 14. storočiach od jeho smrti dobre zachovalé (koža aj ďalšie mäkké tkanivá) a v súčasnosti je uložené v schránke nad oltárom kaplnky sv. Jána Almužníka. Časti z neho boli venované rodnému ostrovu Cyprus, ktorého je patrónom a tiež aj ruským pravoslávnym mníchom. 

 

Ochrana osobných údajov

Obsah webu: © Farnosť sv. Martina, Banner: © foto: Štefan Komorný 2015, Webdesign © vyvojar9@gmail.com 2015

Vyhľadať